|
|
Veriť, milovať, pracovať. |
|
|
Mohyla gen. Milana Rastislava Štefánika na Bradle
(Vyznanie arch.
Dušana Jurkoviča, tvorcu mohyly.)
Štefánik bol pochovaný na
Bradle, vypínajúcom sa nad Brezovou a Košariskami, 11. mája 1919, spolu
s troma talianskymi letcami, ktorí s ním zahynuli. Nad ich spoločným
hrobom bola navŕšená mohyla z kameňa a v nej zapustený
pomník – kamenný kríž. Základný kameň mohyly nad týmto hrobom
bol položený dňa 4. mája 1924 pri príležitosti 5. výročia
tragickej Štefánikovej smrti. So stavbou mohyly sa začalo dňa
11. júla 1927 a bola uskutočnená za 280 pracovných dní. Mohyla bola slávnostne
odhalená 23.septembra 1928. Mohyla sa vypína na kopci vo
výške 543 m nad morom. Je z nej čarokrásny výhľad na okolitý
kopaničiarsky kraj a je viditeľná z ďalekého
okolia. D. Jurkovič o tomto mieste a o zámere vybudovať
na ňom národnému hrdinovi mohylu napísal: „Pre Štefánika bolo
len jedno miesto: na temeni Bradla nad Košariskami, kam sa on za voľných
chvíľ po cestách ďalekým svetom utiekol pokochať krásou
svojho rodného kraja, odtiaľ v žiarach rannej zory sledoval
strieborný tok Váhu a sivú hlavu Inovca, v pohádkových náladách
rysujúce sa rozvaliny dávnych dôb hradu Čachtického a šeré
trosky Branča. Sokole, tu rozhliadni sa naposledy po Javorine a Bielej
hore a tu odpočívaj.“ Mohyla sa skladá z troch
hlavných častí: dvoch terás stupňovite nad sebou vyrastajúcich
zo svahov vrcholu kopca, nad ktorými "vlastná náhrobná stavba
korunuje samo temä mohyly". Pôdorys celej stavby je obdĺžnik s
orientáciou od západu na východ, zodpovedajúci prvotnému uloženiu štyroch
hrobov, tvoriacich kríž, v ktorého hlave je hrob generála Štefánika, v
jeho nohách hrob kráľovského tal. mechanika-strelca Aggiusti
Gabriele-ho, po pravom boku hrob poručíka Mancinelli Scotti - ho (ktorý
bol neskoršie prevezený do vlasti), po ľavom boku
seržanta Merlini Umberta. Spodná terasa má dĺžku 93 m a šírku
62 m. V kratších terasách na východnom a západnom boku umiestnené sú
vždy dve a dve schodištia vedúce na rovinu, z ktorej zo všetkých strán
je uplatnený terén svahov a uprostred vyššia druhá terasa s obvodom 45
a 32 m. Obidve terasy sa dvíhajú hrabovite šikmými stenami, vybudovanými
z hrubých kvádrov. Z druhej terasy vyrastá na temene kopca vlastná
mohyla, utvorená komolou pyramídou s troma stupňovitými odstavcami,
nesúcimi v hornej časti vlastnú tumbu. Na južnej a severnej strane
pyramídy vystupuje po každej strane jedno schodište k úrovni tumby a úpätia
pyramídy. Z každého rohu sa pnú do výšky 12 m mohutné kamenné
obelisky. Jedinou živou výzdobou mohyly sú šľachtené jalovce,
vyrastajúce z pôdy vrchu. Mohyla je zhotovená z kvádrov
z drahocenného trvácneho kameňa travertínu, ktorého sem bolo
dovezeného zo Spišských Vlachov 194 vagónov, t.j. 924, 32 m3. Vcelku
bolo spracované 6000 m3 muriva, 14000 m3 odkopaných a vykopaných zemín,
urobenej 3300 m2 dlažby. Úhrnný náklad na mohylu obnášal 2 813 262, 76
korún československých. Na tumbe mohyly sú umiestnené
pamätné dosky s týmito nápismi: na západnej strane:
„Veľkému synovi
oslobodený národ
československý“ na južnej
strane: Čs. minister
a generál
Dr. Milan R. Štefánik
+ 21. júla 1880 4. mája 1919 na
severnej strane: S ním kráľ.
taliansky
serg. U. Merlino
a Sol. G. Aggiunti na južnej
strane: Zahynul pádom
lietadla dňa 4. mája
1919 pri Bratislave“ Mohyla je
ojedinelá a významná pamiatka európskeho formátu, je symbolom lásky a
vďačnosti Slovákov
i Čechov k jednému zo zakladateľov ich spoločného štátu. Súvisiace: O slávnosti
23. septembra 1928 a ďalšom osude mohyly (z časopisu
Bradlo 32/33) Dôležité dátumy v histórii mohyly D. S.
Jurkovič (profil umelca - z časopisu Bradlo 32/33) Pamätníky M. R. Štefánika (zoznam s fotografiami)
|
